reklama

Istanbul

Spomienky na mesto. Ešte pomerne čerstvé a hlavne chutné a voňavé.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Istanbul pre mňa vždy predstavoval niečo mystické, mierne tajomné. Napísané jednoducho - Istanbul bol pre mňa synonymom romantiky orientu so všetkým, čo k tomu patrí. Ešte z detstva si pamätám fotku z Istanbulu, kde sneží. Nikdy mi to nešlo do hlavy - ako môže v Istanbule snežiť..
Istanbul má asi 654 rôznych prívlastkov a vďaka celkom solídnej rozmanitosti sú v podstate všetky prívlastky pravdivé.

Moje poznávanie niektorých častí Istanbulu bolo predovšetkým prekvapivým objavovaním rôznorodých príjemných vecí. Prvý šok prišiel okamžite po opustení letiska - Istanbul je oveľa čistejšie mesto, ako by som povedal. Druhý šok spočíval v ľuďoch. Ja viem, slovné spojenie „príjemní a pohostinní ľudia" je ďalšie z katastrofálnych klíšé, no v spojení s ľuďmi v Istanbule platí 100%. Keď mi bude niekto nabudúce rozprávať o pohostinných Slovákoch, taktne sa pousmejem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predavači.

Predavači sa s Tureckom spájajú, Veľký Bazaar je „mekkou obchodu" a človek by mohol mať pocit, že sa tu predavačov nezbaví. Takmer každý predavač ma oslovil, keď som však prejavil nezáujem, nechal ma tak. Nie ako v Egypte, kde sú schopní otravovať vás až za hrob. V Bazaare sme pozerali na falošné hodinky, drvili sme sa na kreáciách typu Longuiness Monaco a pod. Keď predavač videl, že sa smejeme, hneď vybehol: „Gentlemen, I have better fakes inside!"

Holič.

Peter sa dal ostrihať. Trvalo to takmer 2 hodiny. Kým sme čakali vonku (bolo asi 10 hodín večer), dostali sme rize a pivo, kecali s kurdskym holičom a nakoniec nám zadarmo opálili uši zapaľovačom a oholili krky. Holiča si treba dať, aj keď riskujete, že budete vyzerať ako iracký plukovnik.

Musíte vidieť.

Modrá mešita a Aya Sofia. Modrá mešita vôbec nie je modrá a s Petrom som prehral obed, pretože som bol skalopevne presvedčený, že 6 minaretov má práve Aya Sofia. Nemá. Aya Sofia získa na majestáte, keď si uvedomíte, že ju budovali súčasníci starých Slovákov. Vo vnútri som nebol, lebo som nemal dlhé gate a neskôr čas. Kam vás však pustia bez gatí a šatky sú Justiniánove vodné nádrže, ktoré sú cez cestu. Nádrže sú tiež veľmi staré a rovnako veľké. Po zostúpení dole po schodoch sa vám zodvihne obočie a fanúšikom pána prsteňov príde nevyhnutne na um Moria. Vyzerá to tam presne tak. Okrem toho sú tam rybišky, príjemný chládok a nepochybne aj Glum. Veľkolepé!
Cestou zo Sultanahmet do Beyoglu alebo Taksim sa zastavte pri Galatskom moste a dajte si rybací sendvič od rybárov v prístave. Je to šmak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Spodnú časť Galatského mosta tvoria kaviarne a „taverny". Okrem rybích sendvičov (ktoré sú nutne menej čerstvé ako tie z prístavu) tu ponúkajú aj iné ryby, ako aj čaj rize, pivo, raki (anízovka, ideálna s vodou, ľad pridajte až po vode!!) a nargile (vodná fajka po turecky, slovu šíša Turci nerozumejú a ručné vysvetlovanie môže dostať neželaný kontext - schválne, skúste rukami predviesť fajčenie šíše). Posedenie pri anízovke, rize a nargile s výhľadom na Bospor či Halic a húfy delfínov je naozaj čarovné. Úplný Suntory time.

Galatská veža je jeden z pozostatkov opevnenia janovskej časti mesta. Veža má zvláštne proporcie a namiesto očakávaných schodov, kde by mala čakať drina a pot, je tam výťah. Hore čaká famózny výhľad a keby som mal odporučiť nejaké "must see" pre človeka, ktorý má v Istanbule len pár hodín času a na výber 1 miesto, toto je ono. Hore vám na pocite bezpečia pridá fakt, že veža tu napriek pomerne intenzívnej seizmickej činnosti stojí už niekoľko storočí. Tento pocit trvá až dovtedy, kým si v sprievodcovi prečítate, že aktuálna veža je vlastné už piata, či šiesta inkarnácia.

Toto sú túlavé psy (veľkostí menších koní) pri Galatskej veži:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Galatské psy
Galatské psy 


Ak by vám ich bolo ľúto, prikladám pohľad najslávnejšieho z nich:

"V krajinách nevereckých Frankov, takzvaných Európanov, má každý pes pána. Tie úbohé zvieratá vodia po uliciach s reťazami okolo krku, sú spútaní ako najbiednejší otroci a vláčia ich dookola osamotene. Frankovia nútia tie úbohé zvieratá vstupovať do svojich domovov, ba dokonca aj do postelí. Psom tam nie je dovolené chodiť jeden s druhým, nehovoriac o tom, aby sa oňuchávali alebo spolu vystrájali. V tomto mrzkom stave, v reťaziach, nemôžu iné, len sa zdiaľky na seba zúfalo dívať, keď prechádzajú po ulici.

Psy, túlajúce sa po istanbulských uliciach v svorkách a spoločenstvách, tak ako to robíme my, psy, ktoré ohrozujú ľudí, ak treba, psy, ktoré sa môžu skrútiť do teplého kúta alebo sa vystrieť v tieni a pokojne spať a ktoré sa môžu vyšpiniť, kdekoľvek sa im zachce a pohrýzť kohokoľvek chcú, také psy sú nad pochop nevercov."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Orhan Pamuk: Moje meno je Červená, preklad Otakar Koŕínek, Slovart 2007

Hammamy, alebo tradičné turecké kúpele sú ďalšia z vecí, ktoré pri dostatku času treba vidieť a zažiť. Hammamy sú v Istanbule na každom rohu. My sme dali na radu sprievodcu a išli do jedných z odporúčaných, Hammamov Cemberlitas. Kúpele majú asi 500 rokov, pôsobivý interiér a spĺňajú aké-také hygienické štandardy. Vopred upozorňujem, že Hammamy Cemberlitas sú disneyland v rúchu barančom, v tomto prípade konrétne v rúchu 500 ročnej budovy. Zážitok je to v každom prípade veľmi príjemný a keď sa rozhodnete pre Cemberlitas, rozhodne si priplaťte za masáž, inak to nemá veľký význam. Ak chcete zažiť pravý Hammam pre domácich, stačí sa dobre pozerať okolo seba, sú skoro všade. Nevýhodou autentických hammamov môže byť jazyková bariéra a možnosť, že zo „smrdutej túňky vyleziete špinavší, ako ste do nej vošli" (Lonelyplanet).

Štvrť Uskudar je na ázijskej strane Bosporu. Z diaľky nevyzerá práve lákavo, ale na výlet sa tam určite oplatí skočiť. Tým, že neobsahuje nejaké signifikantné pamiatky (na Carihradské pomery), zostala táto štvrť oveľa autentickejšia ako úplné centrum. Je tu príjemná tržnica s dobrým jedlom a v okolitých uličkách sa vyblbnú predovšetkým milovníci veteše. Môj „úlovok":

starožitný tester zraku z Istanbulu
starožitný tester zraku z Istanbulu 


Pre vysvetlenie: http://img81.imageshack.us/img81/15/photo0087er1.jpg

Park okolo paláca Topkapi je mimoriadne príjemným miestom pre oddych, platanová alej je niečo, čo treba vidieť.
Istanbul zažil jeden zo svojich vrcholov v 70-tych rokoch a je to vidieť takmer na každom rohu. Okrem Istanbulskej radnice, ktorá aj s okolitým námestím v tieni rímskeho aquaduktu vyzerá dodnes ako pohľadnica z roku 1973 sa s podobnými, často veľmi vkusnými stavbami renomovaných architektov stretnete pomerne často.
V meste sa nachádza kvantum galérii, my sme zvnútra nestihli ani jednu, ale minimálne Istanbul Modern sa oplatí už len kvôli interiéru (to, že sa tu non-stop konajú výstavy najvychytenejších umelcov je v 20 miliónovom bohatom meste samozrejmosť).
Na záver asi toľko, že nestihli sme oveľa viac, ako sme stihli, nevideli sme moderný downtown, napriek úpornej snahe sme sa nedostali na Martini, ktoré je skutočne suché a ani na ostrovy princov. Nevideli sme rezidencie najbohatších istanbulitov (žije tu 4 najväčší počet miliardárov na svete), nevidel som ani polmesiac nad Bosporom. Okrem týchto existuje ešte asi 5000 ďalších dôvodov, prečo sa sem vrátim :)
-----

Praktické info (musím byť aj trochu múdrýý..)

Doprava.

Lety skyeurope majú mizerné príletové a odletové časy. Prílet je zväčša hlboko v noci, čo značne obmedzuje možnosti výberu dopravy. Letisko je od centra vzdialené asi 40km, čo tiež veci nezjednodušuje. Odporúčam dojednať si odvoz vopred, priamo s hotelom, v ktorom budete bývať. Každý recepčný má nejakého brothera, ktorý má auto a ochotne vás odvezie. Bude to stáť síce o málo viac, ako klasické taxi, ale rozhodne výrazne menej, ako letištné taxi, ktoré pracujú na rovnakom princípe ako taxi v BA na hlavnej stanici. Netreba sa zľaknúť ceny a uvedomiť si, že cesta z letiska do centra je približne vzdialenosť z Trnavy do Bratislavy. Zaplatiť by ste mali max 60eur, t.č. asi 120 lýr. Dôležité je pri prílete disponovať nejakou hotovosťou, pretože do Turecka potrebujeme víza (aktuálne 15USD, 10EUR alebo 20YTL)

Ubytovanie.

Istanbul je obrovské mesto, ale klasické turistické chodníčky sú pomerne koncentrované - okolo Bosporskej úžiny a zálivu Halic (Golden Horn). 95% hotelov, na ktoré narazíte sa nachádzajú buď v historickej časti Sultanahmet a okolo Grand Bazaaru, alebo cez most v okolí ulice Istiklal a Galatskej veže. Výhodou Sultanahmet je bývanie v blízkosti historických pamiatok no s mizernými možnosťami na nejaké večerné povyrazenie (v tej štvrti prakticky nežijú ľudia). Ak to chcete mať zo žúru bližšie domov, ubytujte sa na druhej strane Galatského mosta. Tu však odporúčam voliť drahšie hotely, ktoré sú trochu mimo od hlavného ťahu, lebo v lacných dierach sa z viacerých dôvodov veľmi nevyspíte. Taxi s Istiklal do Sultanahmet stojí do 200Sk, takže záleží na tom, či sa chcete presúvať za pamiatkami, alebo za večerným životom.

Potrava a požívatiny.

Praclíky majú úplne všade po meste. Stoja premenlivo od 50 halierov po 1 lýru. Na akútne zahnatie hladu alebo raňajky fajn.

Borek je to isté ako balkánsky burek, teda koláč z lístkového cesta s ľubovoľnou plnkou

Ryby - veľa a všade. O rybích sendvičov z absolútne čerstvých rýb v prístave až po posh reštarácie s niekoľkochodovým menu. V reštaurácii si vždy nechajte rybu ukázať. Upečú vám možno nejakú inú, ale aspoň učiníte zadosť miestnemu bontónu. Mezeler je/sú turecká špecialita. Sú to vlastne predjedlá pred hlavným jedlom od výmyslu sveta. Efendi vám prinesie veľkú tácku, kde si môžete vybrať z mnohých druhov. Odporúčam vybrať si toho čo najviac a v prípade sýtosti sa vykašľať na hlavné jedlo. Tradične tam sú rôzne rybacie pochúťky, sardely, chobotnicový šalát, !parížsky šalát!, papriková pasta, grilované plnené artyčoky, uhorky, teľacie mozgy (chutia ako kvasnice, treba pokvapkať citrónom) a kopec všelijakých ďalších vecí ako plnené mušle, vyprážané kalamáre atď.

Mezeler
Mezeler 


Foto: Shooty

Kebap je miestna klasika, priznám sa, že na dobrý kebap som nenarazil, dokonca ani v ISO certifikovanej kebapárni hneď pri Veľkom Bazáre. Usúdili sme, že mäso bolo asi málo pokazené. Na kebap treba ísť na Naschmarkt do Viedne :)

Jogurt v takejto podobe som naposledy jedol v roku 1988 a naozaj si to užite. Či už ranajkový na sladko s medom alebo džemom, alebo naslano ako súčasť jedla, napr. iskender kebapu. Je to vážna pochúťka.

Mušle na ulici sú pomerne bežný spôsob občerstvenia. Mušle ležia na okrúhlych táckach a tešia sa z horúceho slnka. My sme riskli a prežili sme. Nech vás neprekvapí, že v mušli je okrem mušlieho mäsa aj guča ryže s korením, ktorú uhnietol bohviekto bohviekde, ale chutí to výborne.

Sladkosti, tureckým medom počnúc, pistáciami v mede končiac - áno.
Ayran je najčastejší miestny nápoj - je to kyslé mlieko riedené vodou s trochou soli. Pokiaľ nemáte laktózovú intoleranciu, osviežujúce a chutné.

P.S.: veľmi sa Vám zíde dobrý sprievodca - praktický od LonelyPlanet aj zhýralý a nepraktický od Wallpaperu </a>.

Adam Znášik

Adam Znášik

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Píšem občas, keď mám o čom.https://www.instagram.com/adamhadam/ Zoznam autorových rubrík:  SlovenskoM&M'sTrawellF&E'sSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu