Jedna téma však predsa len zarezonovala. Ako inak, téma národná, lebo tá dokáže prekryť aj nedostatok plynu. Český umelec David Černý nainštaloval v Bruseli plastiku , ktorá reprezentuje národné stereotypy jednotlivých krajín únie. Niektoré sú vydarené, niektoré menej. Koniec-koncov, je to umelecké dielo. Vyjadruje subjektívny pohľad umelca na konkrétnu a dnes veľmi aktuálnu tému. Žijeme v slobodnom svete, kde zatiaľ ako-tak funguje aj akási sloboda prejavu, takže by na tom nemalo byť nič čudné.
Lenže je. Plastika, respektíve jej časti, na smrť urazili niekoľko zástupcov niektorých národov. Že Slovensko v podobe kvalitnej salámy urazilo šašov zo Slovenskej národnej strany nie je vôbec prekvapivé. Reakcia hodná bezvýznamných provinčných tajtrlíkov. O to viac ma šokovala správa, že minister zahraničných vecí SR Kubiš tlmočil protest proti plastike českého umelca Davida Černého v Bruseli.
Minister Kubiš protestoval na oficiálnej úrovni, pred očami a ušami celej Európy. Možno si poviete: „Dobre zrobil! Z nás, hrdých Slovákov, ekonomických tigrov, si nikto uťahovať nebude!". Až kým si nespomeniete, ako ste sa pozerali na protesty Moslimov voči karikatúre ich proroka Mohameda v dánskych novinách. Na tých „nekultúrnych Arabov, čo nevedia pochopiť vtip a nepatria do Európy!". Radšej sa nezamýšľam nad tým, kam v tomto svetle patríme my.
Oficiálny protest ministra zahraničných vecí je tak žalostnou demonštráciou slovenskej malosti, že sa mi chce plakať. Nechcem hodnotiť samotnú plastiku, určite existujú lepšie a celkom určite aj horšie diela. V jednom však majú jej kritici pravdu. David Černý podobu Slovenska netrafil. Slovensko nie je saláma, ani ekonomický tiger. Ba ani sociálny ratlík, ktorý by bol ešte predvčerom mojim favoritom. Slovensko je trafená hus, ktorá má okolo krku vôdzku vo farbách maďarskej trikolóry.
