O tom, prečo treba ísť do Neapola

Autor: Adam Znášik | 10.5.2019 o 15:05 | (upravené 13.5.2019 o 10:44) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  4594x

Neapol má swag. Lebo Vezuv. Lebo cammora. Lebo pizza. Lebo prístav. Lebo Capri a Ischia. Lebo SSC, Diego Maradona a Marek Hamšík. A v poslednej dobe aj lebo Elena Ferrante.

Neapol je najväčšie mesto južného Talianska a preto je, prekvapivo, iný, ako severné metropoly. Neapol nie je Rím. Neapol nie je Miláno. Neapol nie sú Benátky. A Neapol nie je ani Bratislava.

Ísť tam autom je trochu morda, vlakom to tiež trvá podobne, ako za Františka Jozefa. Preto je ideálne lietadlo, ktoré za pár eur lieta toť z Viedne. Masívne euroinvestície do juhotalianskej infraštrukúry spôsobili okrem iného pravidelnú autobusovú dopravu z letiska do centra zvanú Alibus, ktorá stojí 5 Eur, chodí prekvapivo načas a je aj na naše pomery extra rýchla, pretože inžinieri letisko v Neapole postavili prakticky v centre. Okrem toho, že je to teda blízko, takmer na každej fotke niektorej z pamiatok vám sekunduje odlietajúce lietadlo.

Neapol nemá povesť úplne najčistejšieho mesta, ale cesta z letiska môže byť pre citlivejšie povahy trochu vyrušujúca. S nami v autobuse cestoval asi 6 ročný chlapec, ktorý desať minút potichu civel z okna a potom sa nesmelým hláskom opýtal tatinka, či to tam tak vyzerá preto, že tam vybuchla sopka.

Ako asi tušíte, bližšie k centru sa to trochu zlepší, ale napriek tomu je schopnosť tohto mesta priťahovať špinu vskutku obdivuhodná. Aj čerstvé, ešte nedokončené eurofondové námestie dokáže vyzerať, akoby tam už 20 rokov nikto ani nepozametal. Tých eurofondových realizácii je v meste mnoho. Napriek tomu, že sú robené rozhodne vo väčšom štýle, ako podobné projekty u nás a zrejme ich zvyčaje videl aj naozajstný architekt, v meste pôsobia ako päsť naoko, hoci veľmi ochotne prijímajú miestnu schmuzig kamufláž. Mám teóriu, že reálny stav ekonomiky vidno v komunále - keď sa krajine/regiónu/mestu darí, tak môže byť aj staré, vintage, dry-aged alebo skrátka "autentické", ale je v základnej miere upratané, pokosené a očúrané kúty sú skôr výnimka ako pravidlo. V padlých regiónoch to je presne naopak, hoci majú históriu, kultúru a aj ten povestný vkus. Neapol je ten druhý prípad - na prvý, druhý aj tretí pohľad.

Aj čisté veľkomestá majú svoje podsvetie, temnejšiu stránku, ktorá je zväčša zosobnená metrom. Napríklad metro v Ríme vyzerá ako Trnavské mýto pred rekonštrukciou a medzitým ešte zbombardované, v parížskom smrdí a sú tam bezdomovci, londýnske vyzerá akoby malo aspoň sto rokov, alebo aj viac (ha ha). A tu prichádza najväčšie prekvapenie, aspoň teda pre mňa - metro v Neapole je pekné a neuveriteľne čisté. Špeciálne stanica na Via Toledo vyzerá ako z filmu Life Aquatic a systém eskalátorov na stanici Piazza Garibaldi takmer určite navrhol M.C. Escher. Skrátka, vyzerá, že ho tam doniesli od niekaľ inokadiaľ a ešte sa nestihlo aklimatizovať.

Ako som bol býval spomínal, Neapol nie je ani Rím, ani Miláno, ani Benátky a má to aj svoje výhody. Napríklad, nie je tam nepríčetne draho a bežné turistické potreby v podobe jedla, prepravy a aj ubytovania sa dajú zvládnuť za naozaj veľmi prijateľné sumy. Ubytovanie ľahko vyriešite cez Airbnb alebo Booking. Nám sa v talianskych mestách osvedčil koncept Bed&Breakfast apartmánov, čo sú zvyčajne veľké patricijské byty na najlepších adresách prerobené na niekoľko jednoizbových jednotiek s raňajkami a cenou pod úrovňou hotelov s podobnými parametrami.

Jedlo je samostatná kapitola. V Neapole si s ním naozaj nemusíte robiť starosť, pretože aj keď omylom vleziete do turistickej pasce, jedlo je vždy viac ako konzumovateľné. Ak máte chuť trochu viac hľadať, tak cez všetky bežné aplikácie sa dopracujete aj naozajstným vychytávkam. Pre kvalitné domáce jedlo choďte do Quarter Spagnioli, kde sa v bočných uličkách krčí množstvo rodinných podnikov, ktoré síce vyzerajú ako staničný bufet, ale jedlo je naozaj špičkové. A ak chcete ryby, treba ísť na promenádu, kde si priplatíte sa "sea view", ale on zas aj zvykne stáť za to. Okrem bonusu v podobe výhľadu na Neapolský záliv, Capri a Vesuv to stále bude o polovicu lacnejšie, ako zážitok podobnej kvality v Ríme, alebo Miláne. Dôležité je vedieť len to, že keď je niečo Pizzeria, tak si tam netreba dávať niečo iné. Síce to majú, ale len aby sa nepovedalo. Určite nebudete plakať od hnusu, ale cestoviny, mäso, ryby alebo šaláty ozaj lepšie zaobstaráte v zariadeniach tomu určených. Keď už o rybách, tak k nim, alebo iným plodom mora si treba dať miestne biele víno falanghina, ktoré pili už rímski senátori na dovolenke pred 2000 rokmi.

Pizza je samostatná kapitola samostatnej kapitoly, lebo sa hovorí, že sa v Neapole narodila. Tu treba dať chýrom zapravdu, pretože pizzu v Neapole naozaj vedia a aj strážcovia denného príjmu uhľohydrátov majú čo robiť, aby dodržali svoje predsavzatia a morálku. Dobrá správa pre bezlepkáčov je, že gluten-free pizza a pasta sú tu úplne bežné, stačí sa spýtať.

Na pizzu nadväzuje pouličné jedlo, kde môžem miestoprísažne vyhlásiť, že ak nemáte potrebu loziť do reštaurácii, tak sa úplne pohodlne prestravujete aj v pouličných kamrlíkoch tak, že na to budete dlho spomínať. Výhoda Neapola je aj historická blízkosť so Sicíliou, čo sa prejavuje práve v týchto stánkoch, kde sa slovami Džastina Topoľského snúbi všetko dobré z oboch svetov. Slané, sladké, kyslé, hocijaké, hlavne dobré až najlepšie. Som úprimne presvedčený, že keby cammora namiesto heroínu pašovala canoli (s krémom a pistáciami, tie veľké!!), tak by svet ovládla ešte rýchlejšie.

Neapol nie je úplne preslávený ako mesto umenia a kultúry. Ale, keďže je v Taliansku, vždy sa tam koná niekoľko výstav medzinárodných parametrov. Oplatí sa aj Národné archeologické múzeum, hlavne vtedy, ak máte slabosť pre antické sochy, ktoré skrz tisícročia pozbierali všetci možní lokálni oligarchovia a potom ich Napoleon II. primäl venovať ich múzeu, ktoré zhodou okolností akurát založil. Okrem toho tam majú naozajstné múmie (živé!) a všeličo iné.

Ja dávam 7 hitíkov z 3 za zbierku "pouličných umelcov Pompeí". Totiž, v Pompejách sa nezachovali len múry, hrnce, mozaiky a odliatky nešťastníkov, ale aj dosť veľa pôvodných omietok. A na tých bolo všeličo - od umenia, cez volebné heslá, hejty na politikov, vyznania lásky, oplzlosti a aj básne tu typu "tu som *ebal tu som spal". Je to ozaj sranda, hlavne, keď si naplno uvedomíte, že ľudia pred 2000 rokmi boli v niektorých veciach presne rovnakí, ako sme dnes my.

Mesto nie je slávne ani svojimi architektonickými pamiatkami, lebo ako už viete, Neapol nie je Rím ani Benátky. Napriek tomu majú všetky štvrte svoj šmrnc, génia Laciho. Husté úzke uličky španielskej štvrte vyzerajú presne tak, ako si ľudia predstavujú Neapol (pre bojazlivejších je dôležité povedať, že je tam úplne bezpečno, je to úplne normálna štvrť s normálnymi ľuďmi) a za obkuk stojí aj luxusnejšia štvrť Chiaia, hlavne vďaka secesným mestským rezidenciám na kopci, ktoré sú upravené, opravené, čisté a naozaj pekné. 

Ak máte nutkanie predsalen nejaké architektúry hľadať, tak určite nevynechajte tú fašistickú - v Neapole je niekoľko veľmi vydarených realizácií. Budova pošty je naozaj impresívna, podobne budova Banco di Napoli. Mnoho ďalších je presne oproti španielskej štvrti, keď prejdete cez Via Toledo na Via Armando Diaz. Na rozdiel od mnohých iných sú tieto udržiavané a v dobrom stave.

Ak vás nejakou náhodou samotné mesto omrzí, je tu ďalšia dobrá správa. Okolo Neapola je mnoho veľmi dostupných atrakcií, kde sa dá stráviť niekoľko plodných dní. Môžete si vyšliapať na Vezuv, možete sa preplaviť na Capri, či Ischiu, môžete ísť do Pompeí alebo Herkulánea, môžete si za pár eur požičať auto alebo skúter a prelabzovať celý záliv vrátane piktureskných mestečiek ako Amalfi, Possitano alebo Sorrento. Až je človeku čudné, že tam vlastne nie je oveľa viac turistov. Lebo to je na Neapole vlastne úplne najlepšie - naojzajstné Taliansko, kde stretnete aj nejakých miestnych ľudí, živé ľudové štvrte aj luxusné nákupné ulice, more aj hory, špagety aj pizzu, históru aj modernosť, holuby aj čajky, ženy aj mužov, futbal aj futbal,...

Dôležitá informácia na záver. Okrem toho, že sa bez problémov dohodnete aj po anglicky, je to jedno z mála miest na svete, kde príslušnosť k národu slovenskému prináša zásadné privilégiá. Keď na otázku "odkiaľ ste" odpoviete "zo Slovenska", nasleduje blažený úsmev, cez pery s povzdychom lásky precedené "Marek" a napríklad nemusíte zaplatiť na záchode, alebo dostanete limončelo k jedlu zadara. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Pellegrini zostáva bojovať za Smer. Aspoň zatiaľ

Pellegrini opäť odpovedal na otázky o Druckerovej strane.

Komentár Zuzany Kepplovej

Pellegrini sa pustil do Fica, aj keď to maskoval

Akoby sme sledovali primárky v strane Smer.


Už ste čítali?