Dnes prišiel bod zlomu. Igor Matovič na tlačovke naznačil ako si predstavuje fungovanie v budúcej koalícii. Mnohým to bolo jasné už predtým, ale dnes sa naplno ukázal potenciál. Paradoxne, vôbec nejde o obsahovú stránku veci. Nejaká robustná zmena legistatívy v oblasti spolužitia párov rovnakého pohlavia alebo zmäkčenie drogovej politiky sa nedá čakať, ani keby sily dobra skutočne po voľbách prevzali oťaže našej malej, ale krásnej krajiny, plnej dobrých a šikovných ľudí.
Nemusí byť človek baránkom, aby si vedel spočítať, že za takéto zmeny sa nebudú biť ani v KDH, ani v OĽaNO, ani u Za Ľudí a dokonca ani vo veľkej časti Spolu. Nehovoriac o tichom spoločníkovi pripadnej koalície dobra, ktorý sa zamlčiava ako dobre ukrytý deviantný brat - Sme rodine. Inými slovami, sú to moderné a dôležité témy, ale aj v takejto konštalácii je nejaký zásadný posun sci-fi.
Aj preto sú drogy a homosexuáli obľúbenou témou síl “zla”. Velmi dobre vedia, že sily “dobra” sa na nich spoľahlivo dosekajú a vyťahujú ich vždy v čase, keď na opozičnej strane hrozí nejaké zdanie jednoty.
Že s nimi teraz vyrukoval Matovič na hranici zvoliteľnosti je preto úplne symptomatické a naznačuje, ako sa bude v prípadnej koalícii správať. A čím menej % bude mať, tým to bude horšie. Matovič nemá problém kvôli hocijakému nezmyslu vládu roztrepať na črepy, to už predviedol, takže čakať, že sa bude niekedy správať nejako inak sa dá označiť za naivné, až hlúpe. Pre neho je totiž jeho politické prežitie podstatnejšie, ako čokoľvek iné. To je, samozrejme, úplne legitímne, len by bolo dobré prestať predstierať, že tomu niekedy bolo inak.
Noví politici sa posledný rok zaklínajú úprimnosťou. Podľa mňa je to nepekné, lebo naozajstná úprimnosť je nepriateľom schopného politika, ale dnes predsalen čas na kus úprimnosti je. Úprimne si povedať, že s Matovičom a jeho partiou (ktorú mimochodom doteraz nikto nevidel), sa skrátka vládnuť nedá. Aby sa stihli voliči zariadiť.